Ani presne neviem, kedy sa to začalo.....láska ku zvieratám ma sprevádzala už odmala. Vždy som sa tešila na to, kedy pôjdeme k babke...mala veľa zvierat psíkov, mačky, sliepky, kačky....najviac ma vtedy oslovili psy a kone...a tá láska pretrvala až doteraz.
Chov a výcvik psov: od roku 1999
Zameranie: Výchova šteniat a mladých psov, výcvik poslušnosti a tanca so psom, štúdium správania psov, náprava problémov
správania a snáď o pár rokov i liečba malých zvierat.
Úprava srsti psov, Fotografovanie, poznávanie správania koní, tvorba web stránok, a tak trošku netradične tuning áut a furious drive :o)
Osobné práce:
Stredoškolská odborná činnosť - téma: Správanie psov, problémové správanie a jeho náprava (účasť na celoštátnom kole)
Seminárne a odborné práce - Ochorenia a vady očí a adnexy u psov; Ochorenia srsti u psov s alopetickými a pruritickými léziami;
Genetické ovplyvnenie sfarbenia psov;
Terajšie zamestnanie: študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach - odbor Všeobecné veterinárske lekárstvo (4. ročník)
Zopár fotiek zo školy, z rôznych aktivít a akcií, z výcvikov, z fotografovania atď...psiská, kone, iné zvieratá a príroda
Môj príbeh:
Mať koňa je síce krásne, ale je to veľmi ťažko zrealizovateľný sen, pokiaľ bývate v paneláku. Preto som sa začala zamýšľať nad tým, prečo ešte nemáme psa. Celá rodina bola proti:"Čo si....veď pes nepatrí do bytu!To je týranie!"Ale nik ma neodradil, a tak sa začalo naliehavé a hlavne zdĺhavé presviedčanie mamky a ocka. Mamka skoro podľahla, pretože má taktiež rada zvieratá, ale s ocom to už bolo ťažšie. Dal sa ovplynviť názormi, že pes v byte trpí.
Rodičia sa rozhodli, že mi kúpia papagáje a že zabudnem na sen mať psa. Tešila som sa, pretože pohľad na dve andulky bol krásny, ale neuspokojilo ma to. Postupne k nim pribudol ďalsí pár anduliek, ale aj to bolo pre mňa málo. Boli síce krásne, ale ja som chcela mať zviera nielen na pozeranie a občasné hladkanie ale aj na výcvik.
Presviedčanie, že ja chcem psa pokračovalo a trvalo niekoľko rokov...ale podarilo sa. Začal sa výber plemena. Páčili sa mi všetky psy, ktoré mali ušká zvesené...a...ja som sa rozhodla pre čierneho kokeršpaniela. Obvolala som asi všetky inzeráty, ale márne. Všade len zlatý a to v nehoráznych cenách. Bola som smutná, ale nevzdávala som sa...
Raz prišli rodičia s inzerátom na šteniatka Anglického špringeršpaniela. Vtedy som ani len netušila, čo to je za psíka. Mala som nejaké knihy o psoch a začala som ich prezerať, či nenájdem toto plemeno...našla som...popis mi bol veľmi sympatický, ale rodičov zarazila veta:"Keďže potrebuje veľa pohybu, nie je vhodný do bytu." Trošku začali váhať...Ale človek nič nedá za pozretie, a tak sme sa šli na šteniatka pozrieť...Boli fakt krásne-aj hnedobiele aj čiernobiele.
Dlho sme tam stáli a pozerali sa na tie krásne šteniatka....a bolo rozhodnuté....jedno si vezmeme. Jednohlasne sme sa rozhodli pre hnedobieleho psíka...Doteraz neľutujeme, pretože Afro bol perfektný pes.
Keď nám tragicky uhynul, tak sme si vzali opäť špringeršpaniela z chovateľskej stanice ZO SADENCA...a taktiež neľutujeme, lebo Dikinko je očarujúci...
Dikino je však psík, ktorý chce spoločnosť - je jedno či je psia alebo ľudská, preto som sa po jeho štvrtých narodeninách začala pohrávať s myšlienkou doniesť mu kamaráta alebo kamarátku. Veľa som čítala, rozhodovala sa či k nemu psíka alebo sučku - nakoniec som sa rozhodla pre druhého psíka.
Výber chovateľskej stanice nebol ťažký keďže sa mi už dosť dlho páčila Lucy (Glowing Pride Darrem Canis) - oslovila som jej majiteľku a chovateľku anglických špringeršpanielov Agnieszku Banaszak Kulka. Potešilo ma že akurát o pol roka mala v pláne šteniatka po Lucy a Robinovi - toto spojenie ma veľmi uchvátilo, a bolo rozhodnuté, že psík bude z chovateľskej stanice TAMAAM PL. A tak sme u nás privítali nového hnedobieleho člena našej domácnosti - Arina
Veľmi sa však musím poďakovať Age za jej milé privítania,pohostenia a kopec rád, ktoré nám veľmi pomohli pri výchove, výcviku a pochopení špringireho srdiečka.
